Vždy som od Skvelého dostavala šialené darčeky. Ako minule. Prišiel ku mne do práce, držal niečo za chrbtom a trval na tom aby som zatvorila oči. Spočiatku som robila drahoty, veď treba trochu zdramatizovať situáciu :) ale nakoniec som bola poslušná holka. Zobral ma za ruku a vložil mi do nej niečo ťažké, studené a veľké. Potom som ešte dostala pusu na líce a povolenie otvoriť oči. Ostala som zízať na ťažítko! Taká guľa na podstavci so zimnou krajinkou a snehuliakom, ktorú keď zatrasiete začne v nej snežiť.
„Nechápem,“ povedala som.
„Aspoň môžeš predstierať, že sa Ti to páči, bezciťáčka.“
„Kraaaaasne!,“ povedala som trochu ironicky.
„Ty si kraaaaasna,“ prekvapil ma.
„A ty si magor, vonku je asi štyridsať stupňov a ty sem napochoduješ so zasneženou guľou namiesto ventilátoru.“
„Náhodou som romantický, páči sa mi ako tam vnútri sneží.“
Zobral zo stola moju kancelársku dierovačku na papier, otvoril ju, nasypal si do rúk všetky malé papieriky a vyhodil ich do vzduchu. Nejako som v tej rýchlosti zabudla aj protestovať.
„Teraz sme ako v tej guli,“ povedal
„Páči sa mi byt v guli, nemusí sa tam vysávať.“
„Ty si koza! Večer príjdi ku mne budeme mat Vianoce.“ Ako odchádzal ešte z neho padali papierové vločky.
Ja som ostala sedieť, medzi tými malými rozhádzanými papierikmi z dierovačky, v jednom kuse som triasla snežnou guľou a dosť podozrivo sa usmievala. Po chvíli vošiel kolega do kancelárie, dosť divne sa na mňa pozrel a bez slova mi podal nanuk.
Dik, to sa teraz hodí. Keď už sú tie Vianoce.
Cestou z prace som sa zastavila v Auparku kúpiť vianočný darček :) Baliaci papier s vianočným motívom som nezohnala, tak som sa uspokojila so svetlo modrým na ktorom boli takí malí chutní macíkovia. Pri dverách som mu povedala že neni normálny a on mne že Šťastné a Veselé. V izbe blikal umelý vianočný stromček a na stole vianočné menu, z DVDčka bežala vianočná Popoluška a v kuchyni hrali vianočné koledy. A vôbec, všetko bolo vianočné. Ešte aj obrus! Kde ho preboha vyhrabal?!
Medzi mojimi výbuchmi smiechu bol prípitok, večera, rozbaľovanie darčekov, (dostala som vlastnoručne poskladaný model lietadla a Skvelý dostal frajerský zapaľovač a cigary) a potom ešte vianočné koláčiky. V objatí pred telkou sme si vychutnávali cigaretu nežné dotyky a vianočnú atmosféru :)
„Zlatko, je polovica júna, prečo Vianoce?! Popýtam sa Ti na nejakého dobrého psychiatra?“
„Zlatko, už dlho si sa takto nesmiala, chýbalo mi to, Vianoce sú bezva.“
„ Fakt si myslím, že nie si normálny!“
„Ale ty predsa nechceš niekoho normálneho“
Dostal hrozne krásnu pusu a potom ešte.......
.....a ešte raz.....:)
No, a za pár dní tu máme Silvester!
Tak šťastné a veselé všetkým!
Komentáre